Druhé dieťa je pre prvé dieťa konkurencia. Predstavte si, že prídete domov a nájdete muža s inou ženou a on vám s úsmevom na tvári povie, že to je žena, s ktorou budete teraz žit a neznamená to, že vás má menej rád. Tak isto sa cíti aj prvorodené dieťa. Matka je zaskočená, že ma zrazu negatívne pocity voci staršiemu dieťaťu. Je to hormonálna zmena, príroda ju naprogramovala, aby najskôr zabezpečila bábätko. Dieťa sa cíti zanedbané a opustené. Dieťa má strach, že mu niekto zoberie najdôležitejšieho človeka ako mamu a otca.

 

(Výroky ako "ja chcem, aby zomrel… zahodíme ho do koša" sú varovným signálom)

• Potláčanie: dosiahnutie spiatočnej úrovne ako pocikávanie sa, vyžadovanie cumla, neschopnosť obliecť sa samostatne, … Neurotické poruchy: poruchy reči, tiky,…

Pre citový vývin dieťaťa je horšie, keď žiarlivosť skrýva, ako keď ju prejaví agresivitou.

Pri agresivite k mladšiemu súrodencovi je lepšie venovať pozornosť mladšiemu dieťaťu ukľudnením ako negatívnu pozornosť staršiemu. Aj negatívna pozornosť je pozornosť.

Pozor na kritiku! Keď sa dieťa cíti odmietnuté a my ho ešte aj zkritizujeme, zväčšíme jeho pochybnosti a pohybujeme sa v začarovanom kruhu.

Dôležitá je príprava na príchod novorodenca, pričom treba dieťaťu vysvetliť realisticky, čo všetko také bábätko obnáša. Nielen tie pozitívne veci.

Pomoc otca v domácnosti je nevyhnutná, aby ostal čas matke, venovať sa aj len staršiemu dieťaťu.

Odporúča sa aj rozdelenie rodiny pri aktivitách (Otec a staršie dieťa idú na ihrisko, matka s bábätkom ostanú doma alebo naopak) – dieťa tak cíti, že je cenné pre rodiča.

Návštevám treba vysvetliť, že prvé treba pozdraviť staršie dieťa a nie sa vrhnúť pozornosťou na miminko, ktoré to aj tak ešte nevníma. Staršie dieťa môže byť zapojené do starostlivosti o bábätko, aby sa cítilo byť osožné.

Neskôr, keď sú deti staršie, je dôležité byť spravodlivý pri delení, no aj rovnomerne deliť pozornosť a lásku, čo je veľmi ťažké, nakoľko jedno dieťa možno viac spĺňa požiadavky rodiča.